Tvorba pani Márie Gajdošovej ( rodom Šamulkovej ) – rok 2015

Starinskyma chodničkami

l.  Chodila ja pišnykami,                                  2. Perešla ja cilyj chotar,

    po horach i dolinach,                                     od Dernuva po Gazdoraň,

    hľadala ja toho domu,                                    nenašla ja toho domu,

    što rodila sa ja v ňomu.                                  što rodila sa ja v ňomu.

3   A tak ja sa zdohadala,                               4  Neje ňoho taj nebude,

    Starinu voda zaliala,                                        bo tam už ne živuť ľude,

    že zaliala toho domu,                                      žaľ mi prežaľ  toho domu,

    što rodila sa ja v ňomu.                                   što rodila sa ja v ňomu.

5  Všytkym ľuďom treba znaty,                     6   A my rodom Starinčane,

    de rodila ich jich maty,                                    na Starinu spominajme,

    bo rodnyj dom to istina,                                 nezabuďme toho domu,

    ňaňko, maty i rodina.                                      što rodili sme sa v ňomu.

Zvestovanie zozuleňky

l.  Zakukala zozuleňka                                     2. Ľude tomu nevirily,

    u večurňu hodinu,                                           neznali pochopity,

    dala znaty Starinčanom,                                že na misti jich valalu,

    že zuchabľať Starinu.                                      bude voda stojaty.

 3   Bylo všytkoj jak kukala,                              4. V tum ozeri čista voda,  

      všytkoj sa ispovnylo,                                      studena i zdorova,

      a na misti ich valalu,                                       teper jomu všytky hvarjať

      ozero sa zrodilo.                                              „ Vodná nádrž Starina „

Nes sa mi holose

l. Nes sa mi holose                                                 2. K Maguri nahnula

   z Runka do Dernova                                                ta jej pošeptala,

   čej by sja Gazdoraň                                                 že pod nyma dvoma

   k Maguri nahnula.                                                   Starina stojala.

3 Stojala, stojala                                                     4 Musily Starince

   a v ňuj žili ľude,                                                       Starinu vchabity,

   už ona tam nigda                                                    žeby mohli ľude

   stojaty nebude.                                                       zdravu vodu pity.

5 Gazdoraňko naša,                                               6 Nes sa mi holose,

   zostalas maleňka,                                                   až het Za Lančorom,

   bo už ťa podmyvať                                                 bo my Starinčane

   voda studeneňka.                                                   i chodom i rodom.